Fórum o papírových modelech (převážně F1)

Vern Schuppan bol jazdec mimoriadnych kvalít, no práve v F1 sa mu ich nepodarilo potvrdiť. Zúčastnil sa 13 pokusov o štart s F1, no kvalifikoval sa iba 9 krát. Debutoval pri Grand Prix Belgicka 1972 a posledný krát sa zviezol v F1 pri GP Holandska 1977. V F1 nikdy nemal konkurencieschopné auto, vystriedal týmy BRM, Ensign, Lola-Hill a Surtees. Vern jazdil aj v Indy. V starej tehelni zaknihoval päť pokusov, najlepší výsledok bolo tretie miesto v roku 1981. O jeho všestrannosti svedčia výsledky v pretekoch športových áut a to je už iná káva. V Le Mans štartoval takmer nepretržite (okrem roku 1980) od 1973 až do roku 1989. Strach tento chlapík určite nemal, o čom svedčí víťazstvo v ročníku 1983 s legendárnym továrenským porsche-rothmans 956 , dve druhé miesta 1977, 1982 a tretie v roku 1975. Jazdiť so športovými prototypmi a autami skupiny C nebola žiadna sranda, pretože autám F1 sa niekedy ani nesnívalo o rýchlostiach, ktoré tieto káry dosahovali na starom okruhu v Le Mans. Povestná rovinka Mulsanne kedysi mala takmer 7 km a to bez dnešných dvoch retardérov.
Model Ensignu N174 nakreslil Yanno a v tejto podobe s klinovým predným krídlom štartoval v GP Belgicka a GP Monaka 1974. Práve pri prvom štarte v Ensigne v GP Belgicka Vern Schuppan uvidel cieľ i keď na 15 mieste, pri nasledujúcich šiestich pokusoch sa mu to už nepodarilo.

Ivane a já jsem ti mezi odkazy naťukal mezery, krásně to fotky oddělí a nejsou jako jednolitý filmový pás. Admin Zdeněk-TEO

Jedným slovom NÁDHERA! :shock:

Ano krásná klasická papírařina. Ivanův standartní výkon a výsledek. Na tohle se kouká převelice dobře.

Opravdu krásná a čistá práce.Radost pohledět. :shock:

Ďakujem chlapci, pomoc a pochvala vždy poteší. Takže pokračujeme:

Keď v roku 1974 pri Grand Prix Južnej Afriky tím lotus vytlačil z boxov nový lotus 76, konkurencia bola prekvapená štíhlymi líniami auta a dvojitým zadným krídlom. "Dvojplošník" okamžite upútal pozornosť. Geniálny konštruktér a šéf týmu lotus Colin Chapman bol mimoriadne rešpektovaná postava F1 tých čias. Dvojité krídlo bola len časť prekvapenia, pohľad do kokpitu vzbudil ešte väčší záujem. Auto malo štyri pedále a s radiacou pákou tiež nebolo niečo v poriadku. Nový lotus mal totiž elektronicky ovládanú spojku, ktorú piloti používali len na rozjazd. Išlo o predchodzu poloautomatických prevodoviek dnešných áut! Dva stredové pedále boli na brzdenie. Kedže jazdec spojku pri jazde nepoužíval, mohol brzdiť ľavou nohou. Interné nastavovanie pruženia bol len ďalší doplnok monopostu. Hviezdne obsadenie týmu Ronnie Peterson a Jacky Ickx dávalo obrovské predpoklady k úspechu. Opak bol ale pravdou. Komplikovaná technika sa kazila a úspech neprichádzal. Z auta postupne zmizlo druhé zadné krídlo, laborovalo sa s tvarom bočníc a prevodovkou. Model 76 štartoval v 7 závodoch a nakoniec jazdci prešli na osvedčený typ lotus 72, s ktorým "Superšvéd" Peterson vyhral v GP Francúzska a Talianska.

Super čistá práce na obou monopostech. I fotky jsou moc pěkné.
Těším se na další ukázky tvého umění.

Zrovna si prohlížím i teno model Ivane. Tady u lotusu máš kola dělaná ještě jednoduchou technologií bočnic do stříšek. Kdežto u ensignu jsem si všiml, že jsi vyzkoušel už také bombírovat....O lotusu vím že je to model již dříve Tebou slepený, takže i Ty jsi modelářsky povyrostl.....Dost dobré...Chválím.

Nechápem, ako sa môžete nad týmto rozplývať. Veď ten chlap nevie lepiť. Bol som svedkom, ako mu tie modely lepí jeho žena a on sa tu tvári aký je borec.

No jo Ivan, teraz som ti to natrel, ale inak rešpekt. :twisted:

Vittorio Brambilla bol zaujímavá postava Veľkých cien v sedemdesiatych rokoch. Bol to mimoriadne temperamantný pilot s bláznivým štýlom jazdy, množstvom kolízií a havárii, ktoré mu vyslúžili rôzne prezývky. Jeho najznámejšia prezývka bola "Gorila z Monzy", vďaka jeho extrémnemu stisku pri podaní ruky priateľom, kedy si Vittorio nešťastníka vychutnával, pričom po stisku ešte nasledoval nečakaný "priateľský úder" druhou rukou. Brambilla debutoval v GP Južnej Afriky 1974 a posledný závod absolvoval pri GP Talianska 1980. Vystriedal tímy: March, Surtees a Alfa Romeo. Patril k všestranným jazdcom, za mladi bol dokonca motocyklový šampión Talianska. Jeho kariéru predčasne ukončila hromadná havária pri štarte GP Talianska 1978 v Monze, kedy ho zasiahlo letiace koleso do hlavy. Obeťou tejto havárie sa stal legendárny "superšvéd" Ronnie Peterson. Po nehode sa pokúsil o návrat do F1, ale už to nebolo ono a tak svoju kariéru pilota ukončil. Vittorio Brambilla absolvoval 74 štartov v F1 a jeho najlepší rok bol 1975, keď v Belgicku prvý krát viedol závod F1, vo Švédsku získal svoju jedinú pole position (neprajníci tvrdia dodnes, že šikovný mechanik marcha prebehol pit-boardom v správny čas popred fotobunku) a vyhral v Rakúsku. Svoje jediné víťazstvo pán "Karambol" získal v duchu svojej povesti. Keď po odmávnutí cieľom predčasne ukončenej daždivej GP zdvihol radostne ruky, auto išlo do šmyku a o zvodidlo rozbil predok svojho marcha. Sympatický talian zomrel v roku 2001 neďaleko Milána v záhrade svojho domu pri kosení trávnika na infarkt.

March 761 Vittoria Brambillu zo sezóny 1976 vznikol farebnou úpravou modelu skvelého autora Jana Poláka "Honzu".

S láskavým dovolením Jana Poláka

Paráda

Honza už vypustil do světa spoustu Marchů, ale tohle barevné provedení stále čeká. Třeba jednou....

.

Do histórie F1 sa zapísalo zlatými písmenami veľa významných jazdcov. No len jeden jediný z nich získal vavríny ako majster sveta F1 (1962, 1968), zvíťazil v 500 míľ Indianapolis (1966) a 24 hodín Le Mans (1972). K tomu 5 víťazstiev v GP Monaca (1963, 64, 65, 68, 69). Odjazdil v rokoch 1958 až 1975 úctyhodných 179 pretekov F1 so 14 víťazstvami. Treba si uvedomiť, že jazdil preteky v časoch, kedy sa jazdilo na nebezpečných autách i tratiach a sezóna zďaleka nemala tak veľa pretekov v sezóne ako dnes. Jeho meno je Graham Hill. Hoci mladšia generácia viac pozná Damona Hilla, ktorý je jeho syn (šampión F1 z roku 1996), no k otcovým úspechom mal hodne ďaleko. Ktovie, kde by sa jeho kariéra dostala, keby sa pri návrate z testovania novej Loly GH2 na okruhu Le Castellet vo Francúzsku nestala tragická letecká havária, pri ktorej zahynul i s podstatnou časťou týmu Embassy-Hill. Spolu s ním zahynul i talentovaný pilot Tony Brise. Tradičná britská hmla pri pristávaní lietadla pochovala ambície mladého týmu, ktorý mohol pod taktovkou tak ostrieľaného a skúseného človeka ako bol Graham, veľa dokázať. I tak je Graham Hill velikánom F1.
Model prestavuje Lolu GH1 z jeho posledného účinkovania ako jazdca v F1. Bol to tréning na GP Monaca 1975, kde sa mu nepodarilo kvalifikovať. Nie je bez zaujímavosti, že v Monacu 1958 aj debutoval. Následne ukončil svoju jazdeckú kariéru a venoval sa už len budovaniu svojho F1 týmu. Základ modelu je z Loly T370 (trup, motor a niektoré veci). Upravené a zošikmené bočnice, komín, zadná partia, zadné krídlo, chladiace prvky bŕzd a pod., mi pomohol kedysi dávno skonštruovať Cornell - Miloš Harant. Roky to trčalo v šuplíku, až som to konečne dal do kopy. Je tam veľa vecí, čo by bolo treba prerobiť, no mne to stačí aj v tejto podobe. Takže tu je pár obrázkov modelu:

Ivan, vitaj späť. Radosť pozerať.

Krásně postavené a neokoukané modely, gratuluji.

Mike Wilds odjazdil v F1 len 3 preteky z jeho 8 pokusov o štart. Hoci v F1 sa mu veľmi nedarilo, v iných kategóriách bol úspešnejší. Vo svojej kariére závodil so športovými autami, športovými prototypmi (je niekoľkonásobný účastník pretekov 24 hodín Le Mans) a rôznych formulových šampionátov ako boli v tej dobe britská formula, Shellsport International Series a pod. Model predstavuje jeho shadow DN3 súkromného tímu PR Reilly, s ktorým v roku 1976 dosahoval slušné výsledky v Shellsport International Series až do ťažkej nehody v Oulton parku po kolízii s iným pilotom. Vozidlo bolo zničené, našťastie Mike Wilds desivú nehodu prežil bez vážnejšieho zranenia.