Příspěvekod Ed » 13 únor 2009 22:46
Chlapec sa snaží naozaj písať "vedecké články", ale žial naozaj tomu asi moc nerozumie, pritom su to elemantarne vedomosti zo stredoškolskej mechaniky.
O dynamických vlastnostiuach vozidla jasne hovorí hnacia alebo dynamická charakteristika vozidla, ktorá sa v uvedenom článku vôbec neuvadza.
Uvedené úvahy platia pre vozidlo vybavené prevodovkou s nekonečným počtom prevodových stupňov, alebo prevodovku s plynule menitelným prevodovým pomerom napr. variátorom.
V tom prípade je možné využiť maximálnu hnaciu silú, ktorá leží naozaj na tzv. "hyperbole" hnacej sily pri konštantnom maximálnom výkone motora.
Vtedy motor pracuje v konštantnom režime a zmena rýchlosti a hnacej sily sa realizuje len zmenou v prevodovke. O tom sa však nepriamo autor zmieňuje až v druhom článku.
Pri stupňovej prevodovke, akou sú vybavené aj auta F1, si nemôžme ako je v prikalde uvedene, pre rýchlosť 230 km/h ľubovolne počitať optimalne prevody pri rôznych otáčkach motora. Prevodové pomery sú na jednotlivé prevodové stupne jednoznačne dané konštrukciu prevodovky.
V tomto prípade maximálne možnú hnaciu silu, na tom ktorom prevodovom stupni tak dosiahneme len pri jedných otáčkach motara a tým padom jednej rýchlosti vozidla. V ostatných režimoch sa už veľkosť hnacej sily nenachádza na hyperbole konštantného maximálneho výkonu, ale na krivke, ktorá je jednoznačne daná priebehom krútiaceho momentu motora.
Pre priblíženie sa k maximálne možnej dosiahnuteľnej hnacej sile je tak potrebných čo najviac prevodových stupňov, tým sa viac zúži pracovný otáčkový rozsah motora a tým aj vplyv priebehu krútiaceho momentu motora na dynamické vlastnosti vozidla.
Nikto nikdy posledných cca 80 rokov, kedy sa ludia venujú teórii pohybu automobilu, netvrdil, že pre dosiahnutie maximálneho zrýchlenia vozidla treba udržiavať motor v otáčkach maximálneho krútiaceho momentu, motor sa vytáča do otáčok, pri ktorých je hnacia sila na kolesách na danom prevodovom stupni vyššia ako na nasledujúcom prevodovom stupni.
Pri voľbe prevodových stuňov v druhom čĺánku je znovu vhodné nevychádzať len z kimematiky tzv. pilového diagramu, ale rozobrať si situáciu aj v hnacej-dynamickej charakteristike, kde vidno veľkosť hnacích síl v celom jazdnom rozsahu.
Pri jazde vozidla s "modernou" prevodovkou podľa obr. 7 uvedeného v článku, tak pri rzchlosti 275 km/h treba isť na 7. prevodovom stupni, kdežto so "zastaralou" prevodovkou podľa obr.6 môže až do rýchlosti 288 km/h akcelerovať na 6. prevodový stupeň, kedy môžeme mať na kolesách, vplyvom večšieho prevodového pomeru väčšiu hnaciu silu.
Samozrejme môže nastať situácia pri určitej charakteristike motora a odstupňovaní prvodovky s veľkým počtom prevodových stupňov, že hnacie sily sa na susedných prevodových stupňoch prekrývajú a potom je od určitých otáčok, menších ako sú maximálne, vhodné preradiť na vyšší prevodový stupeň.
To ale žial v uvedenom článku nie je nikde vidieť ani sa to nikde nespomína.
To že sa prevodovky šijú na mieru motora, (ktorá je daná jeho charkteristikou) nie je tiež fenomen súčastnosti ale, ako som uviedol vyššie, realizuje sa už od doby, kedy sa začala rozvýjať teória pohybu automobilu. Okrem toho sa ale prevodovka musí ušiť na mieru aj vozidlu a účelu na ktorý sa vozidlu používa.
Ladením odstupňovania prevodovky podľa trate sa v minulosti vlastne prevodovka tiež "šila" na mieru charakteristike motora v konkrétnej situácii.
Články by mohli byť veľmi zaujímavé, obsahujú veľa faktov, ktoré sú asi mnohým ľuďom neznáme, ale podanie je veľmi veľmi nešťastné, autor akoby nerozmýšlal nad tým čo píše a asi to moc nepomôže k ďalšiemu šíreniu osvety.