Do histórie F1 sa zapísalo zlatými písmenami veľa významných jazdcov. No len jeden jediný z nich získal vavríny ako majster sveta F1 (1962, 1968), zvíťazil v 500 míľ Indianapolis (1966) a 24 hodín Le Mans (1972). K tomu 5 víťazstiev v GP Monaca (1963, 64, 65, 68, 69). Odjazdil v rokoch 1958 až 1975 úctyhodných 179 pretekov F1 so 14 víťazstvami. Treba si uvedomiť, že jazdil preteky v časoch, kedy sa jazdilo na nebezpečných autách i tratiach a sezóna zďaleka nemala tak veľa pretekov v sezóne ako dnes. Jeho meno je Graham Hill. Hoci mladšia generácia viac pozná Damona Hilla, ktorý je jeho syn (šampión F1 z roku 1996), no k otcovým úspechom mal hodne ďaleko. Ktovie, kde by sa jeho kariéra dostala, keby sa pri návrate z testovania novej Loly GH2 na okruhu Le Castellet vo Francúzsku nestala tragická letecká havária, pri ktorej zahynul i s podstatnou časťou týmu Embassy-Hill. Spolu s ním zahynul i talentovaný pilot Tony Brise. Tradičná britská hmla pri pristávaní lietadla pochovala ambície mladého týmu, ktorý mohol pod taktovkou tak ostrieľaného a skúseného človeka ako bol Graham, veľa dokázať. I tak je Graham Hill velikánom F1.
Model prestavuje Lolu GH1 z jeho posledného účinkovania ako jazdca v F1. Bol to tréning na GP Monaca 1975, kde sa mu nepodarilo kvalifikovať. Nie je bez zaujímavosti, že v Monacu 1958 aj debutoval. Následne ukončil svoju jazdeckú kariéru a venoval sa už len budovaniu svojho F1 týmu. Základ modelu je z Loly T370 (trup, motor a niektoré veci). Upravené a zošikmené bočnice, komín, zadná partia, zadné krídlo, chladiace prvky bŕzd a pod., mi pomohol kedysi dávno skonštruovať Cornell - Miloš Harant. Roky to trčalo v šuplíku, až som to konečne dal do kopy. Je tam veľa vecí, čo by bolo treba prerobiť, no mne to stačí aj v tejto podobe. Takže tu je pár obrázkov modelu:
.
