Začiatku tvorby tohto modelu predchádzala celkom zaujímavá cesta. Niekedy na jar som si povedal, že by mohol existovať šikovný spôsob, ako vytvoriť rozvinutý tvar povrchu tým, že okopírujem plasťák od Směru. Že sa teda ani moc nenarobím, len to zbúcham dokopy bum bác a hotovo...
Tak som si kúpil plasťák, zlepil ho a následne olepil Tamiya páskou a nastriekal sprayom, potom som naň nakreslil deliace čiary, plášť rozrezal priamo na modeli a obšívku stiahol z modelu na papier a zoskenoval.
Celkom to fungovalo a keď som takto vytvorené dielce obkreslil v CAD-e a vytlačil, po zlepení som dostal celkom presnú kópiu originálu, len o hrúbku materiálu objemnejšiu.
Problém sa mi ale ukázal v tom, že sa mi tie tvary nepáčili v porovnaní s originálom. Vcelku to nebolo až tak úplne mimo, ale niektoré pre mňa podstatné detaily ma zabrzdili v ďalších prácach.
Na tomto porovnaní vidno hlavné rozdiely (zelenou je obrys modelu od Směru, modrou odlišné tvary skutočného auta):
V tejto fáze som to ešte celé mohol hodiť do koša a nechať tak....
Ale niečo už vo mne hlodalo - predsa len je to majstrovský kus
- a tak som pristúpil na to, že vlastne všetko je treba začať odznovu a poriadne a čas od času som postupne niečo spáchal - najskôr teda hlavne výkres podľa fotiek skutočného auta a potom to bola kostrička z laserom páleného kartónu:
A teraz som začal tú kostričku pomaly vypĺňať farebnými papierikmi. Konkrétne teda interiér okolo nôh jazdca - nádrže na bokoch ako prvé.
Toľko teda nateraz k tomuto modelu. Najbližší cieľ sú pedále a predná časť podlahy...
, už nic nedělej, kde na to máme krást čas? Mám postavené pouze Ferrari 500, to byla poslední věc, kterou jsem stihl, než se mi narodil první syn. Rozdělal jsem pak ještě R26 a po třech a půl letech mám kola, podlahu a kokpit.
Já bych ho prohlásil za hotové už tak deset kroků zpátky.